Salón Vozickar.info je už minulosťou, vďaka úspechu má vozičkársky Salón budúcnosť

Salon Vozickar.info

Páčil sa Vám článok? Prosím, ohodnoťte ho

Salón Vozickar.info je už minulosťou, vďaka úspechu má vozičkársky Salón budúcnosť
5 (100%) 2 hlasov

„Akcia je to parádna, ale zdraví ľudia sú na nej diskriminovaní. Mňa už nohy bolia ako koňa po sťahovaní dreva z kopcov,“ posťažovala sa Zuzana Jurisová, ktorá na vozičkársky Salón prišla so svojou telesne postihnutou dcérou z Oravského Podzámku.

Vidieť chceli všetky vystavené produkty, porozprávať sa so známymi i „novoznámymi“ a hneď na to si išli vypočuť prednášku fyzioterapeutky Anny Páleníkovej o správnom a stabilnom sedení vo vozíku.

Vozičkári počúvali, logicky, sediac vo vozíkoch, väčšina ich asistentov, žiaľ, stála. Nebolo v silách organizátorov zabezpečiť sedenie pre všetkých, lebo vozičkársky Salón bodoval na celej čiare. Ľudí prišlo veľa, prednášky boli plne obsadené.

Zdraví sa azda nenahnevajú, keď skonštatujeme, že to je dobré. Nie pre to, že ich boleli nohy, ale preto, že o podujatie, prvé svojho druhu na Slovensku, bol taký veľký záujem. Potvrdil sa tým názor hlavného organizátora Mireka Zemana, majiteľa spoločnosti Letmo, ktorá robí život na vozíku lepším, že výstavy v klasickej podobe upadajú. Ľudí už nebaví prechádzať sa medzi stánkami a sem-tam sa niečo opýtať.

Veď ak si v teple domova posurfujú po firemných internetových stránkach, pozrú videá, za menej času získajú omnoho viac informácií. Ľudí osloví len niečo nové. Sofistikované, interaktívne. A práve to im v novovytvorenej štruktúre ponúkol Salón Vozickar.info.

  • Prednáškový priestor s vnímavými poslucháčmi

Takže, ak ste nemohli prísť, pozývame vás na prvý vozičkársky Salón (akoby v reálnom čase). Vstupné dvere do piešťanského hotela Máj nie sú lietajúce ako vo westernových salónoch. Sú na fotobunku, ako sa patrí v 21. storočí. A hneď za nimi je už náš Salón s veľkým bielym vozičkárskym piktogramom na modrom podklade na zemi. Vedľa neho je prvý vystavovateľ – pražská firma Kalpes cvičebnými prístrojmi Rotren (mechanický) a Motren (elektrický pohon). Ten prvý si hneď idem vyskúšať. Tak trochu sa obávam, či zvládnem len točiac rukami rozpohybovať aj nohy upevnené v stúpačkách. Napodiv mi to ide tak ľahko, že Lukáš Kalivoda upraví záťaž na stroji. Nech sa trochu viac unavím. Perfektný stroj, ideálne sprevodovaný pre fyzicky slabších i tých silnejších. Uvažujem, či sa mi zmestí do pracovne hocˊ je šikovný, skladný. Mám ju totiž preplnenú… či skôr malú.

Len pripomenieme, že na tomto istom priestore, dokonca aj pred hotelom sa neskôr uskutoční prednáška spoločnosti ARES. Okrem iného návštevníci uvidia aj postup pri premiestňovaní imobilných pasažierov do auta.

Vchádzame do epicentra, hlavnej výstavnej časti Salóna Vozickar.info. Vľavo je priestor vyčlenený na mnohé prednášky zaplnený samými vnímavými poslucháčmi. Ak chceme prejsť do výstavných priestorov, akoby na „fotobunkový povel“ sa rozostupujú a vytvoria koridor. V novom priestore sa rozhliadneme a nevieme, čo skôr. Očným kontaktom hľadať kamarátov a známych vo viacerých živých diskusných skupinkách alebo sa zamerať na vystavené vozíky. Je sa na čo dívať – už napohľad volajú návštevníkov k sebe rôzne novinky – vozíky pre jednorukých, chodítko s laserom, ktorý rozhýbe aj „parkinsona“, vozíky s rôznymi systémami podporných pohonov… Vozičkársky Salón toho ponúka skutočne veľa. Michal Crman, technik spoločnosti Letmo nám predstavuje nový Krypton, jeho kolega Róbert Tomiška zisťuje, či nepotrebujem dofúkať kolesá. A potom sa už ponáhľa do priestoru opráv a servisu, kde už čaká ďalší „pán (či vlastne jeho vozík) na holenie“.

  • Vozičkársky Salón aj pre známych z virtuálnej diaľnice

Vizuálnych vnemov je neúrekom. A tak „zhasneme“ oči a „natiahneme“ uši. Z jednej strany zachytíme informáciu, že úrad práce zdravotne postihnutému môže (za určitých okolností) zaplatiť aj „vodičský preukaz“. Z opačnej strany sa partia dohaduje, či idú k sovičkám (ornitoterapia) alebo radšej posadiť sa takú sofistikovanú podložku, ktorá nakreslí, kde presne zadok pri sedení bolí. Po chvíli salónom letí nová hláška. Svetový unikát z Česka – karavan pre imobilných – si môže na dovolenku objednať mamička s dieťaťom aj s vodičom. S vtipnou poznámkou, že vodič bude platený len za šoférovanie. Všetko ostatné je vecou dohody.

Z diaľky sa k nám nesie nový zvukový vnem – veselá vrava a smiech. To sa po prvý raz (pri modro-bielom logu vo vestibule) fyzicky stretla partia „fejsbukových“ známych. Doposiaľ komunikovali len na virtuálnej diaľnici najznámejšej sociálnej siete a tak si majú čo povedať z očí do očí. Nikomu to nevadí, veď aj o tom (či aj preto) bol „vymyslený“ vozičkársky Salón. Ponúka kopec informácií, podnetov, stretnutí.

A my prichádzame na to, že poldňový vozičkársky Salón, ak nechceme byť povrchní a nedôslední, informačne nedokážeme sprostredkovať v jednom (serióznom) príspevku. Pritom sme sa nestihli porozprávať so všetkými, s ktorými sme to mali v pláne (ospravedlňujeme sa za to).

Na Salóne bolo prezentovaných veľa nových poznatkov, ktoré si zaslúžia adekvátny priestor. Preto sme sa rozhodli predstaviť ich v budúcnosti v samostatných príspevkoch. Na to, že pochádzajú z prvého interaktívneho výstavného podujatia čitateľov zakaždým upozorní výrazné logo.

  • Celková účasť predčila očakávania hlavného organizátora

Názory návštevníkov tohto jedinečného podujatia si môžete prečítať v ankete uverejnenej s titulkom Salón Vozickar.info z pohľadu návštevníkov. Svoje videnie na vozičkársky Salón nám po jeho skončení sprostredkoval Mirek Zeman, „otec“ celého projektu.

„Musím povedať, že Salón naplnil naše predstavy ešte výraznejšie ako sme očakávali. Na takých 120 percent. V terminológii predchádzajúceho režimu sme už dnes začali plniť plán budúcej päťročnice,“ s úsmevom sa pustil M. Zeman do hodnotenia. „Celková účasť ma milo prekvapila. Pri prípravách Salóna som si vravel, že pri počte sto návštevníkov budem spokojný. Takýto záujem ma utvrdí v tom, že malo význam púšťať sa do tohto projektu.“

Nakoniec sa v piešťanskom hoteli Máj zastavilo o takmer päťdesiat percent návštevníkov viac. S pripomienkami niektorých z nich, že priestor bol pomerne minimalistický, sa M. Zeman celkom nestotožňuje. Podľa jeho názoru má aj komorné prostredie svoje čaro. Ľudia sú k sebe bližšie a učia sa byť ohľaduplní k iným.

„Raz už je to tak,“ zafilozofoval si M. Zeman: „Niekedy tí druhí musia počkať, kým tí prví odídu.“

A svojím bonmotom túto tému zaklincoval jeden z návštevníkov Tomáš Zelina z Liptovského Mikuláša slovami: „Radšej do seba vrážať ako sa nestretávať.“

A že sa znovu stretneme, je už viac ako isté. Bude to vraj, ak všetky kolieska osudu do seba správne zapadnú, 19. apríla 2018. Vo štvrtok pre to, aby aj pracovníci úradov práce mohli medzi nás prísť, lebo tohtoročný vozičkársky Salón nemohli absolvovať len kvôli tomu, že bol stránkový deň.

(j.szabo@vozickar.sk)